Vo východnej časti Ameriky sa pšenica často pestuje po kukurici, pričom sa využívajú minimalizačné, či bezorbové technológie prípravy pôdy. V poľných pokusoch v severnej Caroline bol sledovaný vplyv 3 spôsobov manipulácie s pozberovými zvyškami po kukurici (bez úpravy, drvenie, zaoranie) na výskyt ochorenia fuzariózy klasov v následnej plodine pšenice ozimnej. Na základe výsledkov bol výskyt tejto choroby zanedbateľný, v dvoch z troch sledovaných rokoch sa však prejavil zvýšený výskyt vírusovej zakrpatenosti jačmeňa/pšenice. Vyšší výskyt tohto ochorenia bol na plochách, kde boli ponechané pozberové zvyšky po kukurici bez úpravy. Na základe laboratórnych analýz boli najbežnejšie serotypy vírusovej zakrpatenosti detekované v najmenej 46% vzoriek v prvom roku a v 74% vzoriek v druhom roku. Na základe týchto výsledkov bola vyslovená hypotéza, že vektory vírusových ochorení sú vnímavé na žlté zafarbenie pozberových zvyškov kukurice, čo sa prejavilo v ich masívnejšom výskyte na týchto plochách.
(www.agron.scijournals.org, Január 2010, E. Nováková)

Obsah zinku je jedným z limitujúcich faktorov pri pestovaní kukurice, je dôležitý pre rast aj výšku úrody. Počas trojročného pokusu bol aplikovaný zinok vo forme hnojiva, a to vo vývinovej fáze 5. listu. V dvoch z troch sledovaných rokov foliárna aplikácia zinku preukázateľne ovplyvnila úrodu kukurice. Optimálna dávka, pri ktorej bola preukázateľne zvýšená úroda kukurice bola od 1 do 1,5 kg. ha-1 Zn. Úroda zrna sa zvýšila o asi 18 % ( priemer troch rokov) v porovnaní s ošetrením, kde bolo aplikované len NPK. Na rastlinách sa hnojenie Zn (dávka 1,0 kg.ha-1 Zn) prejavilo zvýšeným príjmom N a následne aj zvýšenou úrodou. Hnojenie Zn sa prejavilo vo väčšom počte zŕn na rastlinu (+ 17,8 % v porovnaní s parcelou hnojenou NPK) a ovplyvnilo dĺžku klasu, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj na úrode.
(www.journals.uzpi.cz, Plant Soil Environ., 55 (2009): 519-527, E. Nováková)

Najnovšie výskumy vedcov z Purdue univerzity a organizácie National Research Agency ukázali, že rajčiaky, ktoré boli pestované na poliach s nastielkou viky huňatej (Vicia villosa) boli vitálnejšie a ich plody chutnejšie. Tento účinok je podobný účinku vloženia génu ySAMdc do rastlín rajčiakov, o ktorom je známe, že zvyšuje produkciu polyamidov. Ako je možné, že rajčiaky pestované s nastielkou z viky huňatej sú nutrične podobné rajčiakom geneticky upraveným genómom ySAMdc nie je zatiaľ jasné. Pri pestovaní rajčiakov v nastielke však bol zaznamenaný zvýšený obsah aminokyselín, cholinu a iných antioxidantov. Vedci sa domnievajú, že polyamidy môžu pôsobiť ako signalizačné zlúčeniny a nasmerovať metabolické cesty tak, aby plody vytvárali viac rastlinných živín.
(www.agronavigator.cz, z Agricultural Research, vol. 57, 2009, č.9, s.23, február 2010, E. Nováková)

V súčasnej dobe používajú poľnohospodári ako hnojivo stále častejšie aj kompost. Odborníci z Poľnohospodárskeho technického centra Augustenberg skúmali, či dlhoročné hnojenie kompostom vedie k nežiaducej kontaminácii pôdy. Na piatich pokusných plochách so stredne ťažkou až ťažkou pôdou aplikovali vedci počas obdobia 12 rokov kvalitný kompost (teplota rozkladu organickej hmoty okolo 65 °C) v dávke 30 t /ha sušiny za rok. Na základe výsledkov konštatovali, že obsahy ťažkých kovov v pôde, ako je olovo, kadmium, chróm, nikel a ortuť sa po skončení pokusu pohybovali výrazne pod spodnou hodnotou stanovenou v nariadení o bioodpadoch (v priemere bolo dosiahnuté 30 až 50% stanovených hodnôt). Pri medi a zinku boli hodnoty vyššie – dosahovali 70 až 80% spodnej hranice. Treba však prihliadať k tomu, že pri kontinuálnom hnojení kompostom zostáva saldo obsahu ťažkých kovov pozitívne. Organické škodlivé látky (napr. PCB, dioxíny) sa pohybovali väčšinou pod hranicou preukázateľnosti a podľa doterajších poznatkov nepredstavujú žiadne riziko. Aplikovaný dusík zvýšil v priemere obsah Nmin v pôde o 5 až 15 kg/ha. Pretože však mineralizácia dusíka prebieha veľmi pomaly, nie je potrebné počítať s vyplavovaním rozpustných nitrátov do spodných vôd. Po tom, ako prebehol rozklad organickej hmoty v komposte za dostatočne vysokej teploty nebola preukázaná ani klíčivosť semien burín.
(www,agronavigator, z Top Agrar, 2009, č. 12, s. 54, E. Nováková)

India zastavila registráciu geneticky modifikovaného baklažánu s tvrdením, že pre zaistenie bezpečnosti spotrebiteľov je potrebné uskutočniť ďalšie štúdie. Vládna komisia schválila pestovanie geneticky modifikovaného baklažánu, odolného proti škodcom na trh v októbri minulého roka. Minister životného prostredia Džajrám Rámeš však oznámil, že je potrebné uskutočniť ďalší nezávislý výskum s cieľom zaistiť, že hybridný baklažán je bezpečnou potravinou pre ľudí. Lídri štátov, ktoré dopestujú najmenej 60 percent indickej produkcie baklažánu uviedli, že zakážu kultiváciu geneticky modifikovanej odrody bez ohľadu na rozhodnutie centrálnej vlády. Zatiaľ jedinou geneticky modifikovanou plodinou, ktorá sa v Indii pestuje pre komerčné využitie, je bavlna.
(TASR, Associated Press, február 2010, E. Nováková)