Prvá cesta v poslednú augustovú nedeľu minulého roka viedla z letiska priamo do kolísky firmy Monsanto, do Corporate Headquarters v Sant Louis, kde nás rastlinný fyziológ Rich Schumacher privítal citáciou čínskeho príslovia: „Pravdu sa môžeš dozvedieť len vtedy, keď sa budeš pýtať“. Mienil tým postoj firmy Monsanto, ktorá sa od vzniku v 60-tych rokoch minulého storočia snažila vždy objavovať niečo nové. V krátkom predslove objasnil stratégiu spoločnosti. Niekdajšia chemická firma sa transformovala a dnes 93 % finančných prostriedkov smeruje do poľnohospodárskeho výskumu a technológií, čo v konkrétnych číslach predstavovalo napr. v roku 2008 928 mil. USD, t.j. za deň necelé 3 milióny USD. Na chemický výskum dáva len 5 %.
Ich Stratégia sa uberá dvomi smermi : - znižovať vstupy a zvyšovať úrody a vytvoriť plodiny, ktoré by boli zdravšie. Opierajú sa o 3 piliere: klasické šľachtenie a biotechnológie, ktoré spolu môžu byť šetrnejšie k prírode a povedú k zvýšeniu úrovne poľnohospodárstva. Z týchto princípov sa vyvinula teória a prax genetickej manipulácie pri šľachtení plodín, vo svete známa ako GMO. R. Schumacher sa podrobne zaoberal náročnou problematikou šľachtenia, pri ktorom je dôležité šľachtiteľom poskytnúť optimálne podmienky. Preto majú k dispozícii najmodernejšie prístroje, stroje a zariadenia a dostatok poľnohospodárskej plochy na celom svete. Spomenul tiež, že vyrobiť jednu použiteľnú modifikáciu stojí 100 mil. USD a proces od výberu génu po ponuku hotového tovaru trvá 8 rokov. Americkí farmári už bežne pestujú plodiny s tromi zabudovanými génmi, v rámci výskumu je najbližšou métou dosiahnuť odolnosť voči ôsmim činiteľom. Monsanto si za cieľ do roka 2030 dáva zdvojnásobenie počtu GM plodín. Za rovnaký čas by spolu s aj inými nástrojmi chceli znížiť cenu vstupov o 30 %. V rámci návštevy nám bola umožnená aj prehliadka dôkladne strážených laboratórií, kde zaujal hlavne nový prístroj, výhradne patentovaný firmou Monsanto, ktorý za tri hodiny selektuje 10 000 zŕn, čo je výkon, aký pred ním zamestnával 110 pracovníkov.

Veľtrh FARM Progress Show do Decatur – históriou podložená „všehochuť“
Návštevu výstavy pod vyššie uvedeným názvom si nedá ujsť takmer žiaden americký farmár, ale v hojnom počte sú tu zastúpení aj návštevníci z Európy či iných kontinentov. Na ploche ... (doplním presný údaj) sa tu stretnú s najmodernejšou poľnohospodárskou a dopravnou technikou, pozrú si ukážky prác na pokusných poliach, vypočujú si prednášky o najnovších trendoch v poľnohospodárstve. Takmer to pripomína náš Agrokomplex, nebyť tej rozlohy výstaviska a stánky, či skôr „stany“, ktoré mali vystavovatelia na veľmi vysokej úrovni. Súčasťou boli pritom aj odborné konzultácie s možnosťou vyskúšania strojov. Na výstave, ktorá bola skutočne až megalomanská, som predsa len našla dve paralely s naším Agrokomplexom. Prvá, že na ploche výstaviska stretávate podobne oblečených a podobne zanietene diskutujúcich farmárov ako u nás, len s rozdielom, že v ruke nemajú pivo, ale pukance a coca-colu, a ďalšiu som našla na veľmi avizovanej a početne navštívenej prednáške jedného zo šéfov Monsanta Dr. Freilera. Ten sa zahĺbil do problematiky očakávania nedostatku potravín, ktorý nás v dosť blízkych rokoch očakáva. Tým mi pripomenul prof. Vašáka z ČR, ktorý tiež pripomína problém očakávaného zvýšeného príjmu potravín a zamýšľa sa nad možnosťami, ako to docieliť. Obaja ich vidia v znižovaní vstupov a zvyšovaní úrody, na rozdiel od prof. Vašáka však Dr. Freiler nevidí inú možnosť, ako sa zamerať na pestovanie GM plodín. Sám bol pri vzniku Roundap-u a ako oznámil, inovácie a zmeny budú výrazne významnejšie po roku 2030. Ako príklad uvádzame jeho predpoklad, že zatiaľ čo v roku 2000 sa úroda kukurice pohybovala na úrovni 137 bušlov na aker (8,59 t/ha), v roku 2030 mienia dosiahnuť 300 bušlov/aker (18,81 t/ha) a pri sóji v rovnakom období, kedy bola úroda 37 bušlov/aker (2,486 t/ha) na 80 bušlov/aker (5,376 t/ha).
Súčasťou výstavy bola aj ukážka porastov kukurice a sóje pod názvom „Yields of Tomorrow“ s porovnaním výsledkov nielen úrod, ale aj fyziologických parametrov rastlín v priereze od roku 1970 doteraz. Predstavené boli rôzne hybridy s rôznymi kombináciami odolnosti, pričom výklad zjednodušili aj do takejto podoby: „ak na jednom klase prídete o tri zrná, strácate 1 bušel na jednom akri (0,063 t/ha).
Predstavený bol aj koncept sejacieho stroja budúcnosti s individuálnou kontrolou riadku, s možnosťou nastavenia sejacích hláv podľa potreby hustoty, ktoré budú bezdrôtovo spojené s počítačom, a pri ktorom nedochádza k žiadnym stratám. Do praxe by mal byť uvedený v roku 2011.

Útecha pre slovenských výrobcov mlieka – ani v USA nemajú na ružiach ustlaté Jednou zo zastávok bola aj rodinná farma súrodencov – bratov Fraleyovcov v štáte Illinois, ktorú v 50.-tych rokoch založil ich otec, dnes už na dôchodku. Začínal s 18 kravami, ktorých počet sa rozrástol na 2 700 kusov dojníc holštejnkeho plemena. Ročne, podľa správy oficiálnej kontroly z ich Ministerstva poľnohospodárstva USA, produkujú 10 500 kg mlieka na kravu a rok, čo predstavuje 36 kilogramov mlieka na kravu denne s obsahom 3,8 % tuku a 3,2 % bielkovín. Modernými dojacími mechanizmami doja 3 krát denne a mlieko v štyroch tankoch s objemom od 24 000 do 27 000 litrov odvážajú do viac ako 1 500 km vzdialenej Pensylvánie. Zamestnávajú 65 stálych pracovníkov, z čoho 25 pracuje pri výrobe mlieka. Ostatní sú zamestnaní pri hospodárskych a technických prácach v ŽV a pri obhospodarovaní 2 500 ha pôdy. Na nej pestujú iba plodiny na kŕmne účely – kukuricu na siláž, lucernu a trávy. Čo sa týka vybavenia strojového parku sú úplne sebestační a aj spomínané dopravné cisterny sú ich.
Podobne sú sebestační aj pri výrobe kŕmnych zmesí. Pri popise, aké komponenty vlastne tvorí krmivo pre HD, zaujalo, že okrem bežných súčastí, ako sú kukurica, jačmeň, sójový šrot, minerálie či vitamíny, pridávajú aj zvyšky z pekární citrusovú kôru, u nás v minulosti tiež používané perie a v Európe zakázanú krvnú múčku. Zdôrazňujú, že veľmi dohliadajú na to, aby zvieratá skrmovali siláž, ktorá je fermentovaná najmenej 4 mesiace a dokladujú to príkladom, že pri siláži, ktorá fermentovala iba mesiac, strácajú kravy na hmotnosti až 10 libier (0,4536 kg) denne, oproti siláži vyzretej.
Úsmev majiteľom zatiaľ prosperujúcej firmy však zmrzol na tvárach iba raz, a to keď sa hovorilo o minuloročných výkupných cenách mlieka. Oproti roku 2008 sa znížili zo 40 až 50 centov za liter na 20 až 30 centov, čo pre nich tvorí stratu 3 doláre na krave denne. Skonštatoval, že veľké mliekarenské spoločnosti mali v tom čase rekordné zisky. Cena mlieka sa znížila o 50 % a cena konečných výrobkov v obchodoch len o 25 %. Aj keď sa prvovýrobcovia snažia vytvárať združenia, je im to málo platné. Politici sa o situáciu nezaujímajú a v čase našej návštevy bola určená jednoznačná cesta - v USA musia znížiť stav kráv o pol milióna, potom sa situácia ustáli. Záleží teda na tom, ktorí sa vzdajú ako prví. Za svoju firmu hovoria, že pri takomto prepade cien sa udržia ešte 6 mesiacov.
Najprv Poľnohospodárska univerzita a až potom mesto V štáte Pensylvánia, ktorý má dnes 13 miliónov obyvateľov, vznikla v roku 1855 na holej lúke prvá Poľnohospodárska fakulta, ktorá po transformovaní sa na Univerzitu bola základom pre založenie ďalších fakúlt, aj iných než poľnohospodárskych oborov a dôvodom pre založenie mesta. Dnes tu sídli 100 rôznych fakúlt, okrem iných je tu aj vojenská, námornícka, právnická a pedagogická. Pre zaujímavosť spomeňme, že ako rektor tu istý čas pôsobil aj brat v tom čase vládnuceho prezidenta D. Eisenhowera, že súčasťou študentského mesta je letisko, najväčší štadión v USA pre americký futbal a že odtiaľ vyšli poprední autori americkej literatúry, ako napr. M. Twain. V ostatných rokoch sa počet študentov ustálil na 42 000. V nádhernom zalesnenom a zatrávnenom areáli získavajú nielen vzdelanie, ale aj prax, aj keď štúdium nie je najlacnejšie, vychádza na 22 000 USD za semester. Ak sme spomenuli prax, nedá nespomenúť mliekareň, ktorá je súčasťou areálu Univerzity a kde pracujú študenti, ktorých štúdium je zamerané predovšetkým na poľnohospodárstvo alebo potravinárstvo. V nej nás ako prvý privítal riaditeľ výroby i marketingu Ginny Ischler, ktorý sa našej česko-slovenskej výprave predstavil síce v angličtine, ale s poznámkou, že rodné korene má na Slovensku, jeho prarodičia pricestovali do USA z Jarovníc, teda zo Šariša.
Spomenutá mliekareň vyrába mlieko s rôznym obsahom tuku a v rôznych baleniach, tvaroh, smotanu, tvrdé syry, mäkké syry, nátierky a 15 druhov zmrzliny. Za rok jej vyrobia milión litrov.
Text a snímky: Veronika Toroková